Čo sľubuje svetský františkán?

Čo vlastne svetskí františkáni sľubujú?

Vlastnosťou lásky je, že sa chce podriadiť. Je to celkom nelogická vlastnosť a kto nemiloval, pre toho ostáva nepochopiteľná. Veď podriadiť sa - to znamená obmedziť svoje práva a možnosti. A prečo si obmedzovať možnosti, keď nemusím?! Ale láska túto nepochopiteľnú vlastnosť má a páči sa jej. Aj Boh - Láska má túto vlastnosť; veď prijal našu ľudskú prirodzenosť a stal sa podobným nám ľuďom vo všetkom okrem hriechu. A jeho podriadenie sa je oveľa väčšie ako všetko naše podriaďovanie sa. A Bohu sa páči táto vlastnosť aj na ľuďoch. Preto tí, čo ho milujú, sa mu chcú podriadiť.

Podriadiť sa Bohu a tak obmedziť svoje možnosti preto, že sa to Jemu páči a že mu tým urobím radosť, to je spoločný základ, na ktorom stoja rehoľné sľuby, i sľuby svetských františkánov.

Obmedzenie sa u rehoľníka je veľmi zreteľné a viditeľné: zrieka sa osobného vlastníctva, manželského života a svoju vôľu podriaďuje predstavenému. Kto nikdy nemiloval, ten musí považovať rehoľníkov za bláznov.

Ale čoho sa vlastne zriekajú svetskí františkáni, aby tak prejavili Bohu svoju lásku? Čím zvláštnym sa oni „podriaďujú“ svojmu Pánovi? Naša regula hovorí: „...Krstom... sme sa stali živými údmi Cirkvi; sľubmi sme sa zjednotili s Cirkvou ešte dôvernejšie" (Reg. 6). V čom spočíva to „ešte dôvernejšie" zjednotenie s Kristom ako pri krste?

Kvôli lepšiemu pochopeniu si najprv povieme niečo o krstnom záväzku. K čomu som sa zaväzuje ten, čo vstupuje do katolíckej Cirkvi? Každý kresťan sa zaväzuje zrieknuť sa diabla a jeho skutkov a prijať evanjelium Ježiša Krista, tak ako ho učí Cirkev a vyznávať ho najprv životom a potom aj slovami. Táto odpoveď je síce veľmi pekná a pravdivá, ale je príliš všeobecná, a preto málo praktická. Preto bolo potrebné stanoviť nejaké minimum prijatia evanjelia nášho Pána.

A tak vzniklo pätoro cirkevných prikázaní: každú nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej svätej omši, aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu, svätiť prikázané sviatky, na popolcovú stredu a veľký piatok sa postiť a (čo ako symbolicky) podporovať cirkevné ustanovizne. To je minimum. Kto ho neplní, prakticky neprijal evanjelium, lebo neplní záväzok, ktorý mu vyplýva z účasti v Cirkvi. Kto sa drží iba tohto minima, ten živorí kdesi na hranici medzi zachovávaním a nezachovávaním svojho záväzku. Láska prekračuje toto minimum. Päť cirkevných prikázaní síce nevyjadruje podstatu nášho krstného záväzku, totiž že Boha máme milovať, a nie mu odmeriavať akúsi povinnú daň, ale sú zasa praktické.

A k čomu sa zaväzujú svetskí františkáni?

Regula a život svetských františkánov je toto: zachovávať evanjelium nášho Pána Ježiša Krista nasledovaním príkladu sv. Františka vo Františkánskom svetskom ráde.

Táto odpoveď je síce veľmi pekná a pravdivá, ale rovnako príliš všeobecná, a preto málo praktická. Preto bolo žiaduce stanoviť ako normu určité minimum, ktoré by mal svetský františkán zachovávať.

A tak prišlo na svet pätoro terciárskych prikázaní:
1.    zúčastňovať sa aspoň raz mesačne na stretnutiach bratstva;
2.    aspoň raz do roka sa zúčastniť na duchovných cvičeniach alebo duchovnej obnove alebo aspoň na svätej omši spoločne s viacerými terciármi (komunitná svätá omša);
3.    aspoň niekedy sa pomodliť niektorú z denných modlitieb svetského františkána;
4.    podporovať (čo ako symbolicky) spoločné terciárske akcie;
5.    zachovávať všetky cirkevné a Božie prikázania.

Päť terciárskych prikázaní síce nevyjadruje celú podstatu nášho záväzku, totiž že máme do tohto sveta vnášať Kristovho ducha (pokresťančovať svet), a nie „odbavovať“ si nejaké povinnosti, ale sú zasa praktické.

Denné modlitby svetských františkánov

Tieto modlitby síce nie sú záväzné, ale sú putom, ktoré svetských františkánov spája. Keď totiž spoločne predstupujú pred Boha ako jeho deti, účinnejšie a radostnejšie prežívajú svoju spolupatričnosť a sú si navzájom povzbudením a posilou. Preto stať sa svetským františkánom a nemodliť sa tieto modlitby je niečo podobné, ako kúpiť si dom a bývať pod mostom.

Je nanajvýš dobré sa spoločne modliť pri každom riadnom stretnutí. Avšak aj okrem toho je dobré sa spoločne modliť. To sa dá tak, že sa dohodneme na nejakej spoločnej forme modlitby; a kto sa tou formou pomodlí, duchovne tým sa spája s tými, s ktorými takú dohodu uzavrel. Život ukazuje, že je to veľká vzájomná pomoc a posila.

Svetskí františkáni na celom svete už takú dohodu majú. Spoločne ju vypracovali františkáni z celého sveta a oficiálne ju potvrdila Posvätná kongregácia pre sviatosti a Boží kult v Ríme.

Pretože je to text celkom krátky, prečítame si túto dohodu celú (Rituál OFS, Dodatok, č. 26-27):

KAŽDODENNÉ MODLITBY
26. Podľa Regule (č. 8) sa svetskí františkáni zúčastňujú na liturgii jednou z foriem, ktoré predkladá Cirkev na uctenie tajomstiev Kristovho života.
27. Tieto modlitby môžu byť:
      a) Ranné chvály a vešpery recitované spoločne alebo súkromne. Tomuto treba dávať prednosť na zhromaždeniach bratstva.
      b) Kratšie alebo prispôsobené formy Liturgie hodín, zaužívané v miestnej cirkvi.
      c) Malé ofícium Blahoslavenej Panny Márie.
      d) Ofícium o utrpení Pána od svätého Františka z Assisi.
      e) Ofícium dvanástich Otčenášov, rozšírené o krátke biblické texty a prispôsobené Liturgii hodín, veď v mnohých krajoch sa ešte udržuje tento zvyk  a je to jedna z užitočných foriem modlitby za konkrétnych okolností.