baner

Pocta františkánovi Hugolínovi Gavlovičovi

Vzdať úctu nášmu významnému františkánovi a pripomenúť si jeho celoživotné dielo sme si prišli aj my, nemšovskí terciári.

Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) mal poľské korene, ale od útleho detstva žil na Slovensku, kde navštevoval školy v Trstenej a v Žiline. Od mladosti ho priťahoval ideál dobrovoľnej chudoby a túžba pomáhať slabším, ktoré našli svoje naplnenie vo františkánskej rehole, do ktorej vstúpil v roku 1733. Neskôr bol vysvätený za kňaza a zo začiatku pôsobil ako kazateľ v Žiline, Pruskom a v Horovciach. Túto činnosť musel kvôli ťažkému ochoreniu pľúc opustiť a začal sa liečiť v horskom prostredí severného Považia, najmä v okolí  Pruského a Horoviec, kde dôverne poznal krásnu prírodu, ale najmä život jednoduchých pastierov na salašoch a roľníkov v širokom okolí. Miesto priameho kázania, v čom mu bránilo podlomené zdravie, sa podujal písať prevažne mravoučné diela, ktorých cieľom bolo dvíhať morálnu biedu ľudí a viesť ich k hlbšiemu vzťahu s Bohom. Z mnohých pozoruhodných diel pripomeňme si dve najznámejšie Valaská škola mravúv stodola (1755) a Škola kresťanská s veršami zvázaná,
k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná... Františkán Martin Hugolín Gavlovič sa stal najvýznamnejším autorom didakticko – reflexívnej lyriky slovenskej barokovej literatúry a bol ako  3. Slovák zapísaný v zozname UNESCO.

Františkáni v Pruskom

Historické fakty  uvádzajú, že do Pruského prišli františkáni v roku 1642, kedy bol v rámci rekatolizácie tunajšieho regiónu postavený v ranobarokovom slohu - s neskorobarokovými úpravami z 18. storočia - františkánsky kláštor a kostol. sv. Juraja. Rehoľa františkánov začala pôsobiť v obci na pozvanie Juraja Jakušiča, vesprémskeho a jágerského biskupa, majiteľa Vršatského panstva. Žiaľ, bratia tu skončili svoje úspešné dlhoročné pôsobenie po násilnej internácii rehoľníkov a do Pruského sa vrátili na pozvanie tunajších obyvateľov až po páde komunizmu. Aj keď už viac-menej iba príležitostným slávením sv. omší vo františkánskom kostole niekoľkokrát v roku. Okrem týchto omší sa kláštorný kostol v súčasnosti využíva iba minimálne.

Hugolín Gavlovič pôsobil v Pruskom od roku 1746. Pochovaný je v krypte františkánskeho kostola, ktorá bola počas slávností sprístupnená verejnosti. Navštívili sme ju aj my a tichou spomienkou a modlitbou pri jeho hrobe sme poďakovali Pánovi za nášho brata i za všetkých pochovaných františkánov, ktorí verne po celý život kráčali v šľapajach nášho zakladateľa. Poďakovali sme aj za to, že sa naše bratstvo pred týždňom začlenilo do veľkej františkánskej rodiny. Po prehliadke sme sa zúčastnili na slávnostnej sv. omši v preplnenom krásnom kostolíku sv. Juraja. Celebroval ju provinciál Rehole menších bratov – Františkánov Fr. Jeremiáš.
V homílii, ktorá reflektovala obidve nedeľné čítania, okrem iného zazneli nasledujúce myšlienky: ..."Prečo nevidíme zázraky, ktoré sa dejú nám alebo okolo nás? Možno preto, že ich hľadáme tam, kde ich Pán nechce urobiť a nehľadáme vo všedných malých veciach. Pán vie aj z malých dobrých vecí urobiť veľké. Dôkazom je aj život a dielo Hugolína Gavloviča, ktoré po stáročia zostáva pre nás inšpirujúce. Vznikalo v skrytosti, bez upozorňovania na seba, bez veľkej slávy"...

Život veľkého slovenského františkána Hugolína Gavloviča stravovala túžba slúžiť ľuďom, sprostredkovať im životnú múdrosť, ktorá, ak ju prijmú, dokáže zmeniť ich život a priviesť ich k užšiemu vzťahu s Bohom. Vďaka Pánovi za to, že bdie nad našimi všednými životmi, poskladanými z malých vecí, ktorým my neprikladáme väčší význam a často čakáme na niečo mimoriadne. On ich však dokáže posväcovať a napĺňať svojou slávou.

Sr. Mária Marcela, Ofs Cap.

3. foto.Pamätná tabuľa Vstup do krypty