List františkánskych generálnych ministrov k Vianociam

List františkánskych generálnych ministrov k Vianociam

                                                                                                           Assisi, 25 december 2020

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. (Iz 9,1)

Odvážna nádej

Drahé sestry a bratia, všetci z celej FRANTIŠKÁNSKEJ RODINY, nech Vás Pán obdarí pokojom !

     Jas a muzikalita sú dva z mnohých odtieňov mozaiky popisu Božieho narodenia. Tomáš z Celana v rozprávaní o slávení Božieho narodena v Greccio, hovorí o noci, ktorá “sa stala jasná ako deň, úžasná pre ľudí aj zvieratá. ” V tú noc “prichádzajú zástupy ľudí, ocitajú sa nanovo pred tajomstvom s radosťou, ktorú nikdy predtým nezakúsili. Lesom znejú sviatočné chóry a skaly odpovedajú ozvenou. Bratia sa náhlia spievať Pánovi a celá noc sa rozoznieva radostnou chválou” (1Cel 85,6-9).

     Ako predstavitelia veľkej medzinárodnej FRANTIŠKÁNSKEJ RODINY, zatiaľ, čo už začíname vidieť Svetlo, ktoré prichádza zhora, ponúkame vám, rečou hudby, reflexiu nad krásnym znením Encykliky pápeža Františka Fratelli Tutti

1Nativity Creccio 1024x407 

NOTOVÉ PÍSMO V HUDBE

  1. Nová partitúra

     Advent 2020 sa schyľuje k záveru, Božie narodenie už je na dohľad. Od konca roku nás deli niekoľko dní, ale už teraz môžeme povedať, že to bol veľmi zvláštny rok. Zdá sa, že to, čo sme zakúsili za posledné mesiace, stačí na celé desaťročie. Vírus, politické výkyvy, protesty v mnohých krajinách, napätia, vojny, pohŕdanie, odvrhnutie, informačný chaos – zakúsili sme, že svet sa stal pochmúrnejší a, vdaka rôznym lockdownom, viac uzavretý (por. FT1,9-55). A vlastne v tejto historickej chvíli sme dostali od pápeža Františka encykliku Fratelli Tutti (FT), v ktorej sa deli o želanie mať odvahu snívať, túžiť po zjednotení rodiny ľudstva vo veľkom objatí medzi všetkými bratmi a sestrami, deťmi tej istej zeme, ktorej sme všetci hosťami. (FT8)

     Pápež začína FT osobitným odkazom na tú bratskú láaku, ktorú predstavil a žil brat František z Assisi, lásky k blízkym i vzdialeným, k Božím stvoreniam, ale predovšetkým k tým, ktorí “tak isto žijú v tele, ako on” (FT2) ako on, uprostred chudobných a posledných. Svätý Otec pripomína tiež hlboký význam historickej a pokornej návštevy brata Františka u sultána Malik-al-Kamila v Egypte. Úbožiak z Assisi ho stretol ako brat, ako osoba so srdcom schopným prekročiť hranice a vzdialenosti pôvodu, národnosti, farby pleti, či náboženstva. (FT3). Pápež František vyznáva, že to bol vlastne sv. František, veľký “komunikátor” Božej Lásky a ”plodný otec, ktorý vzbudil sen o bratskej spoločnosti”; bol hlavnou motiváciou k napísaniu novej encykliky(FT4).

     O to viac by sa to malo stať motiváciou pre nás, členov františkánskej Rodiny (FR)! Chceme povedať ešte niečo... My, generálni ministri FR, sme boli v Assisi 3. októbra, pri hrobe sv. Františka, , keď pápež František slávil Sv. omšu a podpísal svoj list Fratelli tutti! Mali sme možnosť pozdraviť Sv. Otca v mene vás všetkých. Túto príležitosť, ktorú nám darovala Prozreteľnosť, chceme prečítať ako špeciálne pozvanie nasmerované k celej Rodiny, ale predovšetkým nás, ministrov. Je to pozvanie prijať FT a jej posolstvo s veľkou vážnosťou, prijať ju ako dar i úlohu, ktoré nám dáva pápež v tomto roku 2020, ako motiváciu, ktorá prichádza od sv. Františka cez pápeža Františka, ako nová partitúra, učiť sa, precvičovať, a vystupovať v tomto veľkom historickom predstavení.

  1. Rôzne noty v akorde nádeje.

Pápež František je realista a neváha nazývať veci pravým menom. Analyzujúc situáciu, v ktorej sa nachádza svet dnes (9-55), hovorí o „hustých mrakoch, ktoré nenáleží zľahčovať (FT54). Tým to však nekončí. Akú odpoveď dáva na utrpenia, ktoré zakusuje celé ľudstvo? Nádej! A čo je nádej? To je niečo, čo nám hovorí o smäde, úsilí po realizovaní života v plnej miere s tým, čo napĺňa srdce a povznáša ducha k veľkým veciam, ako pravda, dobro, krása, spravodlivosť, láska... To je skutočnosť, ktorá je odvážna, dokáže vidieť ďalej, ako je osobné pohodlie, malicherné istoty a uspokojenia, ktoré zužujú obzor, dokáže otvoriť sa veľkým ideálom, ktoré robia život krajší a dôstojnejší (FT55).

     Ale kde vziať nádej? Prvá odpoveď, ktorá prichádza na um, je pravdepodobne nasledujúca: treba ju čerpať od Boha. A vskutku je to tak. Prameňom nádeje a radosti je Boh a jeho Evanjelium. Pápež František to pripomenul už v Evangelii Gaudium, keď podčiarkol, že opravdivá radosť sa rodí zo zväzku medzi Bohom s človekom, medzi kresťanom a Ježišom Kristom (EG1-8). To je prvá nota akordu nádeje – objavenie, že sme deťmi Boha a jeho priateľmi. Každý čin, každá solidarita, každý spoločenský vzťah má svoj základ v tomto objave, pretože, ak sme deťmi toho istého Otca, znamená to, že žijeme medzi bratmi a sestrami. A brat a sestra niesú nikdy ľahostajní. V FT sa pripomína, že nádej nie je niečo, čo si získavame sami pre seba, aby sme žili sami, nezávisle od iných. Nie. Nádej sa buduje spolu, znovuobjavujúc sa nanovo ako sestry a bratia. Hľa, druhá nota v akorde – zistenie, že ste nie odizolovaní, že existujú iní, že sme všetci prepojení, potrební a nikto sa nezachráni sám (FT54).

     A pretože žijeme na tejto planéte a tomto konkrétnom momente histórie, naša nádej sa týka tiež nášho obydlia, zeme. V Laudato si, LS, pápež František po priznaní, že tu máme veľké zhoršenie stavu nášho spoločného domu, nás pozýva k nádeji, uznať, že vždy je východisko, že vždy môžeme zmeniť trasu, že vždy môžeme urobiť niečo pre vyriešenie problémov(LS61). Tretia nota nádeje má tak chuť čerstvej vody, vôňu čistého vzduchu nedotknutých lesov a šum tropického lesa naplneného spevom tisícov vtákov. A táto nota dopĺňa akord nádeje, ktorý by znel neúplne, keby mu chýbala jedna z troch nôt.

POČAS KONCERTU

LS uvažuje, aký svet chceme do budúcnosti, akú planétu chceme. FT sa nás pýta, aké vzťahy chceme v budúcnosti. Pohľad FT pozýva objavovať a živiť nádej na svet, v ktorom je „všetko otvorené“ (FT87-127). Myslieť a tvoriť otvorený svet. Kladie nám otázky ohľadom našej identity, misie, a následne aj našej formácie. Keď presunieme tieto otázky do vnútra našej františkánskej rodiny, mohli by sme sa opýtať my, františkánky, františkáni, aký budúci františkánsky svet, aké hodnoty, štýl, myslenie chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás? A predovšetkým, aké vzťahy chceme v našom františkánskom svete? A nakoniec, chceme, aby ten náš františkánsky svet bol dostupný a otvorený pre všetkých?

   V LS pápež povedal, že svet je sieťou vzťahov (a treba pamätať, že “vzťah“ je jedna z hlavných františkánskych kategórií), kde je všetko prepojené (LS117). V FT hovorí, že škoda, že tá sieť sa trhá, že ohrozením je izolácia, zároveň navrhuje liek a opakuje, že nádej sa nachádza v kultúre stretnutia (FT30).

     Ako tvoriť kultúru stretnutia ? Pápež František pripomína, že „každá premena vyžaduje motiváciu a zároveň vzdelávací proces“ (LS15). A že musí byť zorganizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné čerpať z „pokladu kresťanskej duchovnej skúsenosti“, a rovnako dodajme, tiež františkánskej. Na základe tejto spoluvízie pápeža následne rozpoznávame potrebu zohľadniť vo všetkých našich ratio formationis a vo všetkých našich ratio studiorum tému špecifickej a jasnej formácie ľudskej, spoločenskej i ekologickej. Ukazuje sa, že potrebujeme dať si otázku, ako voviesť do našich formačných procesov veľkú úlohu podporovania stretnutia. Pretože blízkosť je to, čo zachraňuje. A zachraňuje nielen človeka, ale aj jeho dom, zem.

     V reflexii nad podobenstvom o dobrom Samaritánovi nám pápež František pripomenul, že všetci sme príliš sústredení na naše vlastné potreby (FT65) a preto riskujeme, že zostaneme zaradení do tej kategórie, v ktorej sa ocitli kňaz i Levita, ľahostajní voči zranenému človeku, ktorý napadnutý ostal ležať pri ceste (FT63). Aby sme dokázali odmerať úroveň našej pozornosti voči iným, môžeme si položiť otázku, či nás obťažuje a vyrušuje, keď vidíme trpiaceho človeka, pretože nechceme márniť čas pre problémy, ktoré zavinili iní (FT65). Jedným z najlepších prianí, a to nielen vianočných, je prianie odvahy prijať „vzor dobrého Samaritána“ (FT66) aj oživenia nášho povolania ako občanov našej krajiny a celého sveta, staviteľov nových spoločenských väzieb. V skutočnosti „každá iná voľba nás stavia na stranu zbojníkov, alebo na stranu ľahostajných, ktorí prechádzajú okolo a nepreukážu súcit s utrpením človeka zraneného pri ceste“ (FT67). Spolu s tým prianím sa vynára otázka, ako môžeme byť ešte viac tvoriví a nepodvoliť sa trendu „budovania spoločnosti vylúčenia“, ale stotožňovať sa s krehkosťou iných? Ako môžeme byť ešte viac odvážni byť blízko tých, čo sú poslední? (por. FT 233-235)

     Pápež František, keď hovorí o prameni inšpirácie pre svoju Encykliku Laudato si, ukazuje okrem sv. Františka zároveň na ekumenického patriarchu Bartolomeja (LS7). O prameni inšpirácie pre Fratelli tutti vyznáva, že stimul našiel medzi inými vo veľkom Imámovi Ahmad Al-Tayyeb (por. FT 29). Takto dáva konkrétny a podstatný príklad dialógu, ku ktorému vyzýva kresťanov spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle (FT6). Hľadanie tohto dialógu vychádza z nepostrádateľnej kresťanskej identity(FT3). My, ako sestry a bratia františkáni, sme už zaangažovaní v tomto dialógu na rôznych miestach a rôznymi spôsobmi, ale aj tak si môžeme dať otázku, ako ešte rozšíriť tento priestor dialógu a stretnutia so všetkými ľuďmi, zvlášť s tými, ktorí nezdieľajú našu vieru, a ktorí často žijú a pracujú spolu s nami.

     Svätý František zanechal niekoľko praktických odkazov – mohli by sme začať pozdravom: Nech Vás Pán obdarí pokojom (T23). Aby sme mohli niekoho pozdraviť, treba ho najskôr “uvidieť”. A potom pozdrav je už otvorenie dialógu. Pamätajme však,že pozdrav sv. Františka je adresovaný všetkým v rovnakej miere a rovnako úprimne. (por. FT 222-224) Všetkým, bez výnimky, lebo v každom rozpoznával sestru, či brata, vedel, že v srdci Boha neexistujú deti druhej kategórie.

Dostali sme od pápeža novú partitúru do školy. Pieseň sa to zdá komplikovaná, ale vieme, že všetky skladby sa na začiatku zdajú zložité. Nota za notou, takt po takte, dielo pomaly nadobúda kontúry. Nová skladba je výpoveďou sna o otvorenom svete, o svete, v ktorom kraľuje stretnutie, v ktorom je možný nový štýl života, nové spôsoby nazerania I myslenia. Za kompozíciu tejto skladby sme zodpovední tiež my všetci. Preto je nevyhnutné vygenerovať vnútorné aj vonkajšie procesy (ad intra Ordine, napr vo formácii), (ad extra, v našej službe svetu). Procesy, ktoré môžu pomôcť preniknúť do tónov hudby ukrytej v partiture Fratelli tutti. Kde sa môžeme oboznámiť s týmto novým dielom? Slávnosť Vtelenia nám prichádza na pomoc a pozýva nás do najlepšej hudobnej školy. Sv. František potvrdzuje, že Božie narodenie je najlepším časom „cvičiť“, naozaj. V tento deň Pán zoslal svoje milosrdenstvo (Ž 130,7) a nocou znie jeho pieseň (Lk 2,13-14). Hľa, Betlehem, miesto stretnutia. Sám Boh prispieva ku kultúre stretnutia a robí sa blízkym, jedným z nás. Nadväzuje dialóg, spočiatku bez slov, utkaný iba z pohľadov (to muselo byť pôsobivé a istotne to robila Mária z Nazaretu – pozrieť po prvý raz od stvorenia sveta Bohu do očí!). Boh na sviatok Vtelenia nám dáva svoju tvár, lebo „nikto nemôže zakúsiť hodnotu života bez konkrétnych tvárí, ktoré má milovať“(FT87). On prvý učí, ako viesť prorocký a kontemplatívny štýl života, v ktorom je miesto na hlbokú radosť, bez toho, aby sme boli posadnutí konzumom.

     Tu je prameň našej identity, tu sa môžeme dozvedieť, čo to znamená prichádzať, stretnúť sa s tými vzdialenými, ktorí sú úplne iní. Tu, pri jasliach sa začína naša formácia: kontempláciou tváre Ježiša Krista, ovinutého plienkami, bozkávaného Máriou z Nazaretu, objímaného Jozefom. Z tejto tváre môžeme vyčítať, že Boh je Láska (1.J 4,16). Láska, ktorá nepozná nič iné, ako odovzdať sa v plnosti, vedomá si našej potreby spásy prišla k nám. Najsvätejšie milované dieťa, ktoré nám bolo dané a narodilo sa pre nás na ceste a bolo uložené v jasliach, je Slovom, cez ktoré Otec obnovuje dialóég s celým ľudstvom, Slovom, ktoré, aby nadviazalo dialog, stalo sa telom, a prebývalo medzi nami (Jn 1,14).

     Hľa, kde je prameň nádeje! Je tam, kdesú bratia a sestry: Ten, ktorý prišiel, prišiel, aby prebýval medzi nami.

     Rovnako my, generálni ministri FRANTIŠKÁNSKEJ RODINY túžime prispieť do novej partitúry v akorde nádeje, vzťahu, stretnutia, pozornosti a dialógu, v škole Boha, „Betlehemského dieťaťa“ (1CEL 86,5). Robíme to cez spoločné vianočné prianie: Želáme Vám všetkým, all’unisono, jedným hlasom, na tieto veľmi zvláštne Sviatky Vtelenia Božieho Syna, aby ste mali smelosť počuť vždy, všade, za každých okolností, so všetkými sestrami a bratmi, pieseň anjelov ohlasujúcich : „Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj ľuďom – všetkým! – v ktorých On má zaľúbenie!“

Deborah Lockwood OSF, (predsedajúca konferencie františkánskych sestier IFC-TOR)

Tibor Kauser OFS, Generálny minister, (Svetský františkánsky Rád )

Michael Anthony Perry, OFM, Generálny minister, (františkáni)

Roberto Genuin OFMCap, Generálny minister, (kapucíni)

Carlos Alberto Trovarelli OFMConv, Generálny minister, (minoriti)

Amando Trujillo Cano TOR, Generálny minister, (Tretí regulováný Rád)

 

List františkánskych generálnych ministrov k vianociam v 18. jazykových prekladoch:

https://ciofs.info/2020/12/21/la-speranza-e-audace-lettera-di-natale-dei-ministri-generali-francescani/

preklad: P.Jozef Konc OFMConv.