1221–2021. 800 rokov od vypracovania Memoriale Propositi
2. príspevok
(Ottaviano Turrioni, minister bratstva OFS v Cannara – Perugia, v spolupráci s P. Alfredom Parambakathu OFMConv., generálnym duchovným asistentom OFS)
z anglickej a talianskej predlohy preložili
Sr. Lucia Spodniaková OFS a P. Karol Miroslav Švarc OFM
MEMORIALE PROPOSITI
Úvod
Náš prvý príspevok sme uzavreli zmienkou o intenzívnom obnovení kajúcneho hnutia, ktoré kázaním Františka a jeho prvých bratov „cez mestá a dediny“ vzbudilo v toľkých ľuďoch, mužoch i ženách, mladých i starých túžbu intenzívnejšie nasledovať cestu evanjelia. Tento fenomén sa v priebehu niekoľkých rokov rozšíril až do tej miery, že František považoval za vhodné uviesť niektoré duchovné charakteristiky písomne. Hovoríme o LISTE VERIACIM, ktorý poznáme v dvoch konceptoch.
Je ťažké určiť datovanie týchto listov a názory vedcov sa zatiaľ nezhodujú. Z aktuálnych štúdií o františkánstve vyplýva, že neexistujú žiadne interné ani externé dôkazy, ktoré by stanovili dátum Listu veriacim (redactio brevis), a že vypracovanie Listu veriacim v redactio ampla musí byť zaznamenané v posledných rokoch života svätca (1225-1226).
Pre nás svetských františkánov je dôležité pochopiť, že List veriacim vo svojich dvoch verziách nabáda všetkých kresťanov, rehoľníkov, klerikov, laikov, mužov i ženy k životu podľa evanjelia a ktorých spása spočíva práve v konaní pokánia.
List by sa dal považovať za doplnkové obohatenie o františkánske videnie dokumentu Memoriale Propositi, ktorý je veľmi všeobecný a ktorý Rímska kúria poskytla všetkým vtedajším kajúcnikom.
Vo vývoji kajúcneho hnutia 13. storočia predstavovali údaje obsiahnuté v Liste pevný referenčný bod, ale nemali normatívny charakter. Na druhej strane je odlišná povaha Memoriale Propositi (1221) ako dokumentu, ktorý predstavuje začiatok normatívneho procesu pre kajúcnikov 13. storočia1 ukončeného v roku 1289 bulou Supra montem. Toto je pápežská bula Mikuláša IV., ktorá určuje Regulu bratov a sestier rádu kajúcnikov, vkladajúc do nej obsah Memoriale Propositi.
Supra montem potom definitívne schvaľuje „vytvorenie Františkánskeho rádu kajúcnikov / Tretieho rádu2, prvého tretieho rádu oficiálne spojeného so žobravým rádom“3 t. j. Rádom menších bratov.
Memoriale Propositi
Všeobecná charakteristika
Názov, ktorý je prevzatý z dvoch počiatočných slov textu4, môže znamenať „dokument pre projekt života“ s významom, ktorý pripomína Propositumhumiliátov z Lombardie (1201) alebo Katolíckych chudobných5 (1208) alebo dokonca Propositum chudobných z Lombardie (1210) ...
Text sa nám zachoval v štyroch rukopisoch nájdených v štyroch knižniciach:
1. Florentský kódex (datovaný do rokov 1221-1223), nájdený v roku 1921 Benvenutom Bughettim v knižnici Landau vo Florencii;
2. Kódex z Capestrana – z Aquily (1228), objavený Paulom Sabatierom v roku 1901 v kláštore Menších bratov v meste Capestrano a publikovaný pod názvom Regula antiqua fratrum et sororum de poenitentia seu Tertii Ordinis s. Francisci;6
3. Kódex Regiomontano – z Könisbergu (1350), objavený v roku 1913, publikovaný Leonardom Lemmensom pod názvom Regula antiqua Ordinis de poenitentia iuxta novum codicem;7
4. Kódex z Aquily (15. stor.).
Text, ktorý predkladáme, je textom z Florentského kódexu8, ktorý je považovaný za najstarší text a je najbližší k času jeho napísania.
Kto napísal Memoriale Propositi? Najuznávanejšou hypotézou je, že ju vypracoval kanonik Rímskej kúrie, pravdepodobne kardinál Ugolino dei Conti di Segni9, veľmi skúsený právnik, ktorý v tých rokoch (1216-1219) ako pápežský legát pre severné Taliansko si bol dobre vedomý rozšírenia fenoménu kajúcnikov.
Cirkev prostredníctvom Memoriale „dala jednotnú orientáciu pre rôzne bratstvá, komunity, miestne skupiny kajúcnikov“ (G. Casagrande), regulujúc bohatstvo tohto javu v rámci pravovernosti proti akýmkoľvek heretickým odchýlkam.
Text10
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Memoriál programu života bratov a sestier kajúcnikov, žijúcich vo svojich vlastných domovoch, začatý v roku Pána 122111, je tento:
KAŽDODENNÝ ŽIVOT, OBLIEKANIE
1. Muži patriaci k tomuto bratstvu sa majú obliekať do skromného, nefarbeného odevu, ktorého cena nesmie byť vyššia ako šesť ravennských mincí12 za meter, pokiaľ niekto nie je dočasne dišpenzovaný na základe zjavného a nevyhnutného dôvodu. A pri uvedenej cene sa má brať do úvahy šírka a tenkosť látky.
2. Nech nosia svoje plášte a kožušinové kabáty bez výstrihu, zošívané alebo nezostrihané v celku, ale určite zašnurované, nie otvorené, ako ich nosia svetskí ľudia. A svoje rukávy nech majú uzatvorené (zopnuté).
3. Sestry zase budú nosiť vrchný odev a tuniku z látky rovnakej ceny a skromnej kvality alebo aspoň nech majú k vrchnému odevu biely alebo čierny spodný odev, čiže spodničku13, alebo dostatočne dlhé ľanové šaty bez nariasenia, ktorých cena nech nepresiahne dvanásť pisanských denárov za meter. Pokiaľ ide o túto cenu a kožušinové plášte, môže byť udelená výnimka podľa majetku ženy a miestnych zvykov. Nesmú nosiť hodvábne ani farbené závoje a stuhy.
4. Ako bratia, tak aj sestry budú mať svoj kožušinový odev iba z jahňacej vlny. Povolené sú im kožené peňaženky a opasky vyšívané jednoduchým spôsobom bez hodvábnej nite a podobných ozdôb. Taktiež ďalšie márne ozdoby odložia na výzvu vizitátora.
5. Nesmú chodiť na nevhodné večierky, na predstavenia alebo tanec. Nepodporia hercov a zakážu svojim rodinám obdarúvať ich.
ZDRŽANLIVOSŤ
6. Všetci sa majú zdržať mäsa, okrem nedele, utorka a štvrtka, s výnimkou choroby alebo slabosti, tri dni pri strate krvi, pri cestovaní alebo kvôli mimoriadne významnému sviatku, konkrétne Narodenie Pána – tri dni, Nový rok, Zjavenie Pána, Veľká noc zmŕtvychvstania – tri dni, svätí apoštoli Peter a Pavol, svätý Ján Krstiteľ, Nanebovzatie Panny Márie, Slávnosť všetkých svätých a svätý Martin. Ostatné dni, keď nie je pôst, môžu jesť syr a vajíčka. Ale keď sú s rehoľníkmi v ich kláštorných domoch, musia jesť to, čo sa im podáva. A okrem slabých, chorých a tých, ktorí cestujú, nech sa uspokoja s ľahkým obedom a večerou. Zdraví nech sú striedmi v jedení a pití.
7. Pred obedom a večerou nech raz povedia Modlitbu Pána, podobne aj po jedle, a nech poďakujú Bohu. Inak nech hovoria tri Otčenáše.
Pôst
8. Od Veľkej noci zmŕtvychvstania po Sviatok všetkých svätých sa majú v piatok postiť. Od Sviatku všetkých svätých až do Veľkej noci majú postiť v stredy a piatky, ale stále majú zachovávať ostatné pôsty, ktoré Cirkev všeobecne prikazuje.
9. Majú sa postiť denne, s výnimkou slabosti alebo akejkoľvek inej potreby, počas pôstu svätého Martina, odo dňa po jeho sviatku až do Vianoc a počas Veľkého pôstu od fašiangovej nedele do Veľkej noci.
10. Sestry, ktoré sú tehotné, sa môžu zdržať telesných umŕtvovaní až do svojho očistenia s výnimkou tých, ktoré sa týkajú oblečenia a modlitieb.
11. Tí, ktorí sa venujú namáhavým prácam, budú mať dovolené jesť jedlo trikrát denne od Veľkej noci zmŕtvychvstania do sviatku svätého Michala. A keď budú pracovať predruhých, bude im dovolené jesť všetko, čo sa im podáva, okrem piatkov a pôstov, ktoré Cirkev všeobecne prikazuje.
MODLITBA
12. Všetci majú denne hovoriť sedem kanonických hodiniek, to znamená matutínum14, prímu, terciu, sextu, nónu, vešpery a kompletórium. Klerici sa majú modliť na spôsob duchovného kléru. Tí, ktorí poznajú žaltár, majú sa modliť najprv Deus in nominetuo a Beati immaculati až po Legem pone pre prímu a ostatné žalmy hodiniek so Sláva Otcu. Ale keď nenavštívia kostol, majú sa modliť na matutínum žalmy, ktoré recituje Cirkev, alebo akýchkoľvek osemnásť žalmov, alebo prinajmenšom sa pomodliť Otčenáše, ako to robia nevzdelaní pre jednotlivé hodinky. Ostatní sa modlia dvanásť Otčenášov za matutínum a za každú jednu hodinku sedem Otčenášov so Sláva Otcu po každej jednej. A tí, ktorí poznajú Krédo a Miserere mei Deus, nech ich recitujú na prímu a kompletórium. Ak sa ich nepomodlia v uvedenú hodinku, nech sa pomodlia tri Otčenáše.
13. Chorí sa nemusia modliť hodinky, pokiaľ si to neprajú.
14. Všetci majú ísť na matutínum v pôste svätého Martina a vo Veľkom pôste, pokiaľ im v tom nebránia iné osoby či záležitosti.
SPOVEĎ A PRIJÍMANIE, REŠTITÚCIE, NENOSENIE ZBRANÍ, PRÍSAHA
15. Majú sa trikrát do roka vyznať zo svojich hriechov a na Vianoce, Veľkú noc a na Turíce majú prijať sväté prijímanie. Majú sa zmieriť so svojimi susedmi a navrátiť to, čo patrí iným. Majú dorovnať desiatky minulé a zaplatiť budúce.
16. Nesmú vziať do ruky smrtiace zbrane alebo ich mať pri sebe proti niekomu.
17. Všetci sa majú zdržať formálnych prísah, iba ak by to bola nutnosť, v prípadoch vyňatých najvyšším Veľkňazom podľa jeho dovolenia, t. j. v prospech mieru, viery, v prípade ohovárania a pri vydávaní svedectva.
18. Aj vo svojich bežných rozhovoroch sa budú snažiť, aby sa vyhli prísahe. A ak by niekto bezmyšlienkovo prisahal pošmyknutím sa jazyka, ako sa to stáva, keď sa veľa hovorí, mal by večer toho istého dňa, keď je povinný premýšľať o tom, čo urobil, povedať tri Otčenáše ako odškodnenie takej prísahy. Každý člen nech povzbudí svoju rodinu, aby slúžila Bohu.
OSOBITNÁ SV. OMŠA A STRETNUTIE KAŽDÝ MESIAC
19. Všetci bratia a sestry v každom meste a mieste sa majú schádzať každý mesiac v čase, keď to ministri uznajú za vhodné, v kostole, ktorý im ministri určia, a tam budú pomáhať pri bohoslužbách.
20. Každý člen má dať pokladníkovi jeden obyčajný denár. Pokladník má zhromaždiť tieto peniaze a rozdeliť ich na radu ministrov medzi chudobných bratov a sestry, najmä chorých a tých, ktorí nemusia mať nič na svoj pohreb a potom medzi ostatných chudobných. A majú niečo z peňazí ponúknuť vyššie zmienenému kostolu.
21. Ak je to v danej chvíli vhodné, majú mať nejakého rehoľníka, ktorý pozná Božie slovo, aby ich nabádal a posilňoval, aby vytrvali v pokání a v konaní skutkov milosrdenstva. A okrem tých, ktorí slúžia, majú počas omše a kázne zostať ticho, sústredení na bohoslužbu, modlitbu a kázeň.
NÁVŠTEVA CHORÝCH, POCHOVÁVANIE MŔTVYCH
22. Kedykoľvek ochorie ktorýkoľvek brat alebo sestra, ministri, ak im to pacient oznámi, navštívia pacienta osobne alebo prostredníctvom iných raz za týždeň a pripomenú mu pokánie. A ak to uznajú za vhodné, majú mu poskytnúť zo spoločného fondu to, čo môže potrebovať pre telo.
23. Ak chorý odíde z tohto života, bude to zverejnené bratom a sestrám, ktorí môžu byť prítomní v danom meste alebo na mieste, aby sa mohli zhromaždiť na pohrebe. A neodídu, pokiaľ sa neodslúži omša a telo nie je pripravené na pohreb. Následne každý člen do ôsmich dní od úmrtia obetuje za dušu zosnulého: jednu omšu, ak je kňazom; päťdesiat žalmov, ak pozná žaltár, alebo ak nie, potom päťdesiat Otčenášov s responzóriom Odpočinutie večné na konci každého.
24. Okrem toho každý rok pre blaho živých a zosnulých bratov a sestier má každý kňaz odslúžiť tri omše, pričom každý člen, ktorý pozná žaltár, má ho odrecitovať celý, a ostatní sa pomodlia sto Otčenášov s responzóriom Odpočinutie večné na konci každého.
25. Všetci, ktorí majú na to právo, nech zanechajú svoju poslednú vôľu a vysporiadajú si svoj majetok do troch mesiacov po svojej profesii, aby nikto z nich nezomrel bez závetu.
26. Pokiaľ ide o zmierenie medzi bratmi a sestrami alebo nečlenmi v sporoch, nech sa urobí to, čo ministri uznajú za správne, ba keď to bude vhodné, po konzultácii s pánom biskupom.
27. Ak bude bratom a sestrám upierané ich právo a výsady zo strany starostov a správcov miest, kde žijú, miestni ministri urobia, čo uznajú za vhodné na radu pána biskupa.
28. Každý člen nech prijme a verne vykonáva službu ministra či iné zverené úrady, napriek tomu, že každý má právo zrieknuť sa služby po uplynutí jedného roka.
29. Ak chce ktokoľvek vstúpiť do tohto bratstva, ministri nech starostlivo preskúmajú jeho postavenie a povolanie a vysvetlia mu povinnosti bratstva, najmä povinnosť navrátenia toho, čo patrí iným. A ak s tým súhlasí, nech je prijatý (tal. nech prijme kajúcny habit) predpísaným spôsobom a nech splatí svoje dlhy tým, že ich uhradí v hotovosti v súlade so zloženou zálohou. Má sa zmieriť so svojimi susedmi a platiť desiatky.
30. Ak sa im po splnení týchto požiadaviek a uplynutí jedného roka bude javiť vhodný, nech je na radu niektorých bratov diskrétov15 prijatý pod touto podmienkou: že sľúbi, že bude po celý svoj život zachovávať všetko, čo je tu napísané alebo bude napísané alebo zmiernené na základe rady bratov, pokiaľ by príležitostne neplatila výnimka od ministrov. A že, keď ho ministri vyzvú, vykoná zadosťučinenie, ako to nariadi vizitátor, ak by urobil čokoľvek, čo je v rozpore s touto podmienkou. A tento sľub má byť potom okamžite spísaný verejným notárom. Rovnako však nech nikto nie je prijatý inak, pokiaľ to vzhľadom na majetok a hodnosť osoby nebude ministrom pripadať vhodné.
31. Nikto nesmie opustiť toto bratstvo a vyhnúť sa tomu, čo je tu obsiahnuté, okrem vstupu do rehoľného rádu.
32. Žiadny bludár alebo osoba so zlou povesťou z dôvodu bludárstva nesmie byť prijatá. Ak je však podozrivý, môže byť prijatý, pokiaľ je to vhodné, po svojom očistení pred biskupom.
33. Vydaté ženy nemajú byť prijaté, iba ak so súhlasom a prepúšťacím schválením manžela.
34. Bratia a sestry, ktorí boli vylúčení z bratstva ako nenapraviteľní, nemajú byť do neho znovu prijatí, iba ak by sa to pozdávalo uzrozumenejšej časti bratov.
NÁPRAVA, VÝNIMKY, SLUŽBY
35. Ministri ktoréhokoľvek mesta alebo miesta oznámia verejné previnenia bratov a sestier vizitátorovi na potrestanie. A ak sa niekto ukáže ako nenapraviteľný, po konzultácii s niektorými bratmi diskrétmi nech je obžalovaný u vizitátora, aby ho vylúčil z bratstva a následne sa to zverejnilo na generálnom zhromaždení. Navyše, ak je to brat, nech je nahlásený starostovi alebo miestodržiteľovi mesta.
36. Ak sa niekto dozvie, že ohľadne bratov a sestier dochádza k pohoršeniu, oznámi to ministrom a nech to pri príležitosti ohlási vizitátorovi. Avšak nie je nútený nahlasovať to v prípade medzi manželom a manželkou.
37. Vizitátor má právomoc udeliť výnimku všetkým bratom a sestrám v ktoromkoľvek z týchto bodov, ak to považuje za vhodné.
38. Po uplynutí roka, ministri s radou bratov majú zvoliť dvoch ďalších ministrov a poctivého pokladníka, ktorý sa má starať o potreby bratov a sestier a ďalších chudobných. A nech zvolia informátorov, ktorí na príkaz ministrov majú zverejňovať, čo sa hovorí a koná v bratstve.
39. Vo všetkých vyššie uvedených bodoch nech nikto nie je obviňovaný, ale má sa podrobiť trestu. Pokiaľ však po dvoch napomenutiach ministrami nevykoná uložený trest alebo trest uložený vizitátorom, bude považovaný za vzdorovitého16.
Tu končí Regula zdržanlivých.
1 Podľa G. Casagrande (Un ordine per i laici. Penitenza e Penitenti nel Duecento, in Francesco d’Assisi e il primo secolo di storia francescana, Turín 1997, s. 247) v Memoriale „nemožno nájsť žiadnu súvislosť medzi Rádom kajúcnikov a novými žobrajúcimi rádmi“, napr. františkánmi; táto téza sa líši od predpokladu, ktorý namiesto toho považuje Memoriale za starodávnu regulu františkánskeho kajúcneho hnutia (L. Temperini, Una regola per il terzo ordine francescano, Rím 2020, s. 42).
2 V rámci tej istej vetvy sa v priebehu 13. storočia bude rozlišovať medzi kajúcnikmi, ktorí žili vo františkánskom duchu vo svojich domovoch, a tými, ktorí si želali väčšiu oddanosť evanjeliovým radám a rozhodli sa žiť v komunite, pridajúc k profesii tri slávnostné sľuby (Tretí regulovaný rád – TOR). Ich prvé oficiálne uznanie sa uskutočnilo za pápeža Bonifáca VIII. v roku 1295.
3 Tamže, s. 250.
4 Memoriale propositi fratrum et sororum de Poenitantia in domibus propriis existentium inceptum anno Domini MCCXXI, tempore domini Gregorii noni papae XIII, Calendas Junii indictione prima ... (Preklad: Memoriál programu života bratov a sestier kajúcnikov, žijúcich vo svojich vlastných domovoch, začatý v roku Pána 1221, za čias pápeža Gregora IX., 20. mája 1228, prvej indikcie ...).
5 Katolícki chudobní neboli chápaní ako ordo, teda rehoľa v pravom slova zmysle. Ich štatút bol štatútom organizovaného kazateľského spoločenstva a ich úlohou bolo prostredníctvom kajúcich kázní priviesť čo najviac ľudí k riadnemu kresťanskému životu.
6 Preklad: Starobylá regula bratov a sestier kajúcnikov, t. j. Tretieho rádu sv. Františka.
7 Preklad: Starobylá regula rádu kajúcnikov podľa nového kódexu.
8 In: L.Temperini, Testi e documenti sul Terzo Ordine Francescano, Rím 1991, s. 90 a nasledujúce.
9 Budúci pápež Gregor IX. (1227-1241).
10 Tento preklad je prevzatý z Manuálu pre asistenciu OFS a františkánskej mládeže, Rím 2006/2012, s. 182-186.
11 Tento dátum naznačuje právny rámec kajúcneho hnutia v Cirkvi.
12 V tomto kódexe, ktorý sa považuje za časovo najbližší k jeho pôvodnému napísaniu, odkaz na peniaze z Ravenny môže naznačovať, že autor alebo autori patrili do tejto geografickej oblasti.
13 Tal. pazienza ječasť habitu niektorých rehoľných rádov, ktorý má význam škapuliara.
14 Tieto nočné alebo skoré ranné modlitby pozostávali z posvätného čítania a ranných chvál.
15 Diskréti sú členovia poradného zboru predstaveného.
16 Alebo doslova „kontumačne odsúdeného“. To znamená, že obžalovaný je vylúčený z ďalšieho súdneho konania pre neúčasť na nariadenom pojednávaní a odsúdený v neprítomnosti.