Tu mal od Boha videnie: videl pred sebou muža v podobe Serafína so šiestimi krídlami, ktorý visel na kríži s rozpätými rukami a nohami pri sebe. Dve krídla mal zdvihnuté nad hlavou, dve boli rozpäté k letu, dve zahaľovali telo. Keď blažený služobník Najvyššieho zbadal zjavenie, bol plný údivu, ale nemohol si vysvetliť, čo by malo toto zjavenie znamenať. Prenikla ho veľká blaženosť a zmocnila sa ho ešte väčšia radosť, keď spozoroval milostiplný pohľad Serafína, ktorý bol neopísateľne krásny. Ale jeho ukrižovanie a horkosť jeho utrpenia naplňovali Františka hrôzou. Bol zároveň smutný a radostný, blaho a bolesť sa v ňom striedali. Znepokojený premýšľal, čo by malo toto zjavenie znamenať, a v túžbe pochopiť jeho najvnútornejší zmysel, bol plný úzkosti.
Zatiaľ čo rozumovo nemohol stále do zmyslu zjavenia preniknúť a jeho úžasnosť a neobvyklosť zamestnávali jeho srdce, začali sa na jeho rukách i nohách ukazovať znamenia klincov tým istým spôsobom, ako ich krátko predtým videl na ukrižovanom mužovi. Jeho ruky i nohy akoby boli v prostriedku prebodnuté klincami, pričom sa hlavičky klincov objavili na rukách na vnútornej a na nohách na hornej strane, na protivnej strane potom boli stopy hrotov. Znamenia totiž boli na vonkajšej strane rúk guľaté, na vnútornej pretiahnuté. A bolo vidieť kúsok mäsa, ktorý prečnieval, ako klince na nohách. Taktiež pravý bok bol akoby kopijou prebodnutý a bola v ňom akoby zjazvená rana, z ktorej často tieklo toľko krvi, že jeho habit i nohavice boli nasiaknuté jeho svätou krvou.
Ako málo bolo tých, ktorí mohli vidieť ranu v boku, dokiaľ ukrižovaný služobník ukrižovaného Pána žil. František totiž s najväčšou úzkosťou skrýval sväté rany pred cudzími. I pred najbližšími ich skrýval s veľkou opatrnosťou, takže i bratia, ktorí boli stále s ním a boli jeho najoddanejšími učeníkmi o tom nevedeli.
(zdroj www.frantiskani.sk)
Celý článok si môžete prečítať tu: CLANOK