Drahí bratia a sestry,
prežívali sme štyridsaťdňové pôstne obdobie, keď sme si hlbšie pripomínali a uvedomovali utrpenie nášho Pána Ježiša Krista a jeho obetu na kríži za nás hriešnikov.
V liturgických čítaniach z Božieho slova nám zaznievali výzvy na pokánie, obrátenie, zmenu života! Zobrali sme ich vážne? Mali sme možnosť tak ako Veronika a Šimon Cyrenejský utrieť pot a krv a pomôcť niesť kríž našim blížnym, ktorí predstavujú samého Krista v dnešnom svete? Preukazovali sme im skutky telesného a duchovného milosrdenstva, zapierali sme svoj egoizmus, vzdávali sa svojho pohodlia, postili sme sa a viac sa modlili? Isto by nám pomohlo malé zamyslenie sa nad tým, ako sme bojovali proti pokušeniam zlého...
Vyvrcholením Pánovej nesmiernej lásky k nám sa stalo Veľkonočné trojdnie. Ani bezprostredne pred svojou krutou smrťou na kríži nás Pán nenechal bez pomoci - ustanovil sviatosť kňazstva a zanechal seba samého vo Sviatosti Oltárnej. Z jej milosti sme mohli a naďalej môžeme čerpať silu, stretávať sa s víťazným Kristom a neustále sa posväcovať.
Radostné veľkonočné „Aleluja“ a zázrak vzkriesenia Božieho Syna v tretí deň po umučení každého z násposilnilo a utvrdilo, že kríže nesené s láskou - bez ktorej by sme ich neuniesli - získajú mnohé ovocie zmŕtvychvstania. Nech toto mohutné Aleluja zaznieva v našich srdciach po celý rok a napĺňa ich františkánskou radosťou.
Prajem Vám všetkým iVašim rodinám krásne a požehnané veľkonočné obdobie.
Jozef Gazdík, národný minister OFS
