Pri jednej z posledných adorácií som sa pýtal Pána k čomu nás volá v tomto čase. Vnútro mi naplnili slová „Poďte ku mne bližšie.“ Ide o staronové pozvanie pre každého z nás, bez exspiračnej lehoty a nadčasové. V liturgii slova Popolcovej stredy budeme pozvaní v tomto milostivom čase k obráteniu srdca k Pánovi, plaču, novému začiatku a modlitbám v skrytosti (Porovnaj: Joel 2, 12– 8; Mt 6, 1–6, 16–18; 2 Kor 5, 20–6, 2).
Pôstne obdobie je pozvaním k žalosti nad sebou (Lk 23, 28), nie nad dobou a ľuďmi okolo nás.
Vyprázdnime chladničky našich predstáv, pustime na slobodu nahromadený majetok a vymeňme nemúdro stratený čas za Slovo života a Konštitúcie. Priložme uši srdca k ústam Boha (Mt 4, 4). Chcime byť pri Pánových nohách viac a vyberajme si lepší podiel (Lk 10, 41-42). Pokorne a s radosťou sa denne navracajme do sľúbeného spôsobu života. Nehanbime sa za pokánie a miesto medzi slabými a núdznymi. Uprime pohľad na nebo a nechajme si pohladiť zaslzenú tvár láskou milosrdného Otca.
Želám vám prežiť hlbokých štyridsať dní, aby nás lúče veľkonočného rána našli obmytých slzami pokánia a ako tých, ktorí vedia, že Pána neukradli (Jn 20, 2), ale vstal z mŕtvych (Lk 24, 6) a všetkému dal zmysel.
Kráľovná serafínskeho rádu, oroduj za nás!
Vďačný za vás brat Norbert