Františkánsky svetský rád (Ordo Franciscanus Saecularis – OFS) je organizovaným cirkevným spoločenstvom, ktoré je evidované na Ministerstve kultúry SR ako samostatný rád s právnou subjektivitou.
OFS je v Katolickej cirkvi verejným združením veriacich. Riadi sa cirkevnými predpismi kanonického práva a vlastným právom: Regulou, Generálnymi konštitúciami, Rituálom a Štatútom. Člení sa na medzinárodné, národné, regionálne a miestne bratstvá, ktoré spravuje rada bratstva na danej úrovni.
Členovia Františkánskeho svetského rádu sa sľubom zaväzujú žiť podľa evanjelia Ježiša Krista spôsobom sv. Františka z Assisi v ich laickom stave. OFS je otvorený pre veriacich každého stavu - slobodných, manželov, vdovcov, ale i svetských duchovných. Spiritualitu príslušníkov OFS charakterizujú svetské podmienky a život v bratskom spoločenstve. Príznačná je aktívna prítomnosť nielen v Cirkvi, ale aj vo svete. Svetskí františkáni majú byť kvasom v prostredí, v ktorom žijú a to svedectvom bratskej lásky a jasným kresťanským postojom.
Františkánsky svetský rád je jedným z najstarších existujúcich laických náboženských hnutí v Katolickej cirkvi. Vznikol začiatkom 13. storočia. Zakladateľom rádu je sv. František z Assisi. Názov samotného hnutia sa postupom času menil. Spočiatku sa jeho členovia nazývali Bratia a sestry kajúceho rádu sv. Františka, koncom 13. storočia sa začína označovať ako Tretí rád sv. Františka. Tretí františkánsky rád vznikol na základe podmienok vtedajšieho práva kajúcnikov a zo začiatku nepotreboval osobitné schválenie zo strany Svätej stolice. Oficiálne dokumenty vznikli až následne, keď sa začal počet členov hnutia rozrastať. Prvou Františkovou starosťou bolo žiť evanjelium, nie kodifikovať regulu. Rozhodujúcou bola náboženská skúsenosť. Reguly prichádzali postupne, ako výsledok zažitej skúsenosti a nevyhnutný nástroj k usmerneniu života mnohých ľudí, ktorí sa ku hnutiu hlásili.
Sv. František napísal Povzbudenie bratom a sestrám kajúcnikom, ktoré malo formu listu a bolo vytvorené najmä z úryvkov Svätého písma. Vo vývoji kajúceho hnutia 13. storočia predstavovali údaje obsiahnuté v liste pevný referenčný bod, ale nemali normatívny charakter. V roku 1221 vzniká základný kódex, regula pre rád kajúcnikov nazvaná Memoriale Propositi. V roku 1289 pápež Mikuláš IV. vydal jednotnú regulu, ktorá platila až do roku 1883, keď ju pápež Lev XIII. prispôsobil moderným podmienkam, pričom ale zachoval jej základného ducha. V roku 1957 vydala Kongregácia pre rehoľníkov všeobecné ustanovenia pre Tretí rád. V súčasnosti laickí františkáni na celom svete dodržiavajú regulu schválenú a potvrdenú v roku 1978 pápežom Pavlom VI. S prijatím novej reguly sa upravilo aj pomenovanie bratského spoločenstva, ktoré sa dnes nazýva: Františkánsky svetský rad.
Základné dokumenty Františkánského svetského rádu:
